Svetové centrálne banky signalizujú, že víťazstvo nad infláciou je v nedohľadne
Európska centrálna banka a Bank of England ponechala úrokové sadzby bez zmeny.
Tento posun predstavuje zlomový bod pre globálnu ekonomiku, ktorá sa celé mesiace trápila pod vysokými úrokovými sadzbami, vysokou infláciou a nízkym rastom uprostred zvýšených geopolitických neistôt, ako vojny na Ukrajine a v Gaze.
Rýchlejší pokles inflácie
Rýchlejší než očakávaný pokles inflácie za posledné mesiace a signály, že hospodársky rast a trhy práce ochladzujú na oboch stranách Atlantiku viedli k rýchlemu prehodnoteniu medzi hlavnými centrálnymi bankami, čo donedávna signalizovalo dlhé obdobie vysokých sadzieb.
„V centrálnych bankách teraz jasne prevláda názor, že inflácia je vo všeobecnosti pod kontrolou,“ povedal Carsten Brzeski, globálny riaditeľ makrovýskumu v holandskej banke ING.
ECB vypustila frázu – inflácia zostane príliš vysoká
Predstavitelia ECB sa vo štvrtok (14.12.2023) dohodli, že na druhom stretnutí po sebe ponechajú depozitnú sadzbu banky na úrovni 4 %. Banka však znížila svoje prognózy inflácie na budúci rok, čo je znakom toho, že očakáva, že rast cien bude čoskoro „skrotený“, a uviedla, že urýchli svoj odchod z programu pandemických stimulov. Ako holubičí posun ECB vypustila z predchádzajúcich vyhlásení frázu, že „očakáva sa, že inflácia zostane príliš vysoká príliš dlho“.
Rozhodnutia prichádzajú deň po tom, čo Federálny rezervný systém udržal svoju referenčnú sadzbu federálnych fondov stabilnú na 22-ročnom maxime. Podľa prognóz zverejnených po ich dvojdňovom stretnutí predstavitelia Fedu na rok 2024 znížili úrokové sadzby trikrát.
Predzvesť silnejšieho rastu
Vyhliadka nižších sadzieb už v budúcom roku by mohla byť predzvesťou obdobia silnejšieho rastu a mohla by mať dokonca politické dôsledky na miestach, ako sú USA, kde sa budúci rok uskutočnia prezidentské voľby.
Vzhľadom na to, že úroveň inflácie, úrokových sadzieb a rastu sa vo svete mení, v prístupe centrálnych bánk zostávajú nuansy, ktoré odrážajú miestne obmedzenia.
Lagardeová nevylúčila zníženie úrokových sadzieb v budúcom roku o zhruba 1,5 percentuálneho bodu, ktoré očakávajú finančné trhy. Povedala, že ECB robí pokroky pri plnení svojich inflačných kritérií. „Mnoho ukazovateľov ukazuje, že základná inflácia nedosahuje očakávania,“ povedala. „Naším mandátom nie je spôsobiť recesiu, ale dosiahnuť náš strednodobý cieľ“ v oblasti inflácie, dodala.
Bank of England bola vo vyhlásení opatrnejšia
Bank of England sa vo štvrtok (14.12.2023) javila opatrnejšie a uviedla, že je príliš skoro uvažovať o znížení svojej kľúčovej úrokovej sadzby, čo je v kontraste s Fedom, ktorý sa predchádzajúci deň odklonil od zvyšovania nákladov na pôžičky na zváženie kedy ich znížiť.
Podľa odhadov Federálnej rezervnej banky v Atlante sa v USA tvorba pracovných miest spomalila a hospodársky rast mohol klesnúť na ročnú mieru 2,6 % v priebehu troch mesiacov do decembra z rýchlych 5 % v predchádzajúcom štvrťroku. Európa sa doteraz vyhýbala hlbokej recesii, no jej ekonomika už vyše roka stagnuje a nezamestnanosť miestami stúpa. Inflácia klesla na 3,1 % v USA a 2,4 % v eurozóne.
Centrálne banky možno zašil priďaleko
Rýchle znižovanie sadzieb by však pravdepodobne vyvolalo otázky, či to centrálne banky neprehnali v reakcii na vysokú infláciu za posledných 18 mesiacov.
Ak by centrálne banky znížili sadzby tak agresívne, ako investori očakávajú, priznali by, že s tohtoročným zvýšením úrokových sadzieb zašli príliš ďaleko.
Očakáva, že ECB začne znižovať sadzby v júni, neskôr a postupne, ako trhy v súčasnosti očakávajú.
Centrálni bankári sa po minuloročnom nesprávnom kroku v dôsledku inflácie obávajú oživenia miery inflácie, ak príliš skoro „zatiahnu brzdu“. Varovali, že „posledná míľa“ z 3 % na 2 % inflácie by sa mohla ukázať ako najťažšia pri návrate rastu cien k cieľu.